Duálne riadenie

Duálne riadenie

V roku 1966 vyšla jedna zo základných kníh teórie automatickej regulácie Základy teórie optimálnych automatických systémov od Alexandra Aronoviča Feľdbauma, jednej z veľkých postáv vedy o riadení najmä v 50-ych až 60-ych rokoch minulého storočia. Už v roku 1948 ako prvý sformuloval a pre rad praktických prípadov vyriešil úlohu optimálneho riadenia ako úlohy variačného počtu. Práve na začiatku 50-ych rokov ako prvý sformuloval všeobecnú úlohu optimálneho riadenia a predstavil ju skupine vynikajúcich matematikov na čele s akademikom L. S. Pontrjaginom. Výsledok, v podobe knihy L.S. Pontrjagin a kol.:  Matematická teorie optimálních procesu, vyšiel v roku 1964 v českom preklade. V rokoch 1960-1  Feľdbaum publikoval v časopise Avtomatika i telemechanika v štyroch číslach článok Teória duálneho riadenia. Duálne riadenie charakterizoval ako proces riadenia, v ktorom akčný zásah vstupného riadiaceho signálu má dvojaký charakter: slúži nielen pre riadenie systému, ale aj pre jeho identifikáciu. Duálne riadenie sa používa najmä v prípade nedostatočnej apriórnej informácie o riadenom systéme; procesy identifikácie a riadenia sú navzájom zviazané a pracujú v reálnom čase. Feľdbaum uvádza aj výstižnú klasifikáciu systémov riadenia. Prvú skupinu tvoria deterministické systémy bez porúch. Do druhej skupiny patria systémy s neúplnou informáciou, avšak poruchy je možné opísať známymi štatistickými charakteristikami. Tretiu skupinu tvoria systémy s neznámymi poruchami, ktorých charakteristiky sa získavajú v procese duálneho riadenia. Tretia skupina sa podstatne líši od prvých dvoch aktívnou súčasnou  identifikáciou aj riadením. Takýto prístup umožňuje aj riadenie dynamických systémov bez prvotnej informácie, kde nie je možné použiť analytické metódy; v reálnom čase získava informáciu o objekte, identifikuje a rozpoznáva ho a súčasne riadi. Podobnú klasifikáciu neskôr uvádza aj Cypkin. Kým v systémoch druhej skupiny je možné oddeliť identifikáciu a riadeniu (princíp separácie), v poslednej je nutné využitie  stochastických gradientových metód a metód náhodného hľadania (Cypkin), alebo aktívnej kumulácie informácie, čo Feľdbaum nazýva duálnym charakterom riadenia. Viac-menej súčasne dospel k podobným záverom aj R. Kalman. Problémy, ktoré sformuloval Feľdbaum pre 50 rokmi nie sú vyriešené ani dnes. Aplikačnou oblasťou sú aj ekonomické systémy. A to je veľká výzva najmä pre mladých vedeckých pracovníkov z oblasti kybernetiky a najmä teórie riadenia.